Aktuality a publikácie

15.04.2011

TÉMA: ZÁKONNÍK PRÁCE, MATERSKÁ A RODIČOVSKÁ DOVOLENKA

Zmeny týkajúce sa materskej a rodičovskej dovolenky a postavenia žien – matiek účinné od 01.04.2011

 

A.      Zmeny v Zákonníku práce týkajúce sa návratu zamestnankyne (zamestnanca) do práce po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky, prijaté s účinnosťou od 01.04.2011

Predmetné zmeny boli prijaté zákonom č. 48/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela“).

1.       Návrat do práce zamestnankyne po skončení materskej dovolenky alebo zamestnanca po skončení rodičovskej dovolenky podľa ust. § 166 ods. 1 Zákonníka práce

Predmetná novela zmenila znenie ust. § 157, ktoré pred jej účinnosťou upravovalo podmienky návratu zamestnankýň (zamestnancov) do práce po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky podľa ust. § 166 ods. 1 Zákonníka práce.

 

Ust. § 166 ods. 1 Zákonníka práce, na ktoré sa poukazuje vo vyššie uvedenom znení ust. § 157 Zákonníka práce, upravuje právo ženy na materskú dovolenku v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa, ako aj právo muža na rodičovskú dovolenku v  súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa.

 

Ust. § 157 Zákonníka práce, zmenené novelou, bolo pred jej účinnosťou nasledovné:

Ak sa zamestnankyňa (zamestnanec) vráti do práce po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky podľa ust. § 166 ods. 1 Zákonníka práce, je zamestnávateľ povinný zaradiť ich na ich pôvodnú prácu a pracovisko. Ak to nie je možné preto, že táto práca sa nevykonáva alebo pracovisko je zrušené, musí ich zamestnávateľ zaradiť na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.

Nové znenie ust. § 157 ods. 1 Zákonníka práce po účinnosti novely zakotvuje:

Ak sa zamestnankyňa vráti do práce po skončení materskej dovolenky alebo ak sa zamestnanec vráti do práce po skončení rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.

 

Zmena predmetnej právnej úpravy spočíva tak, ako je popísané a zdôvodnené nižšie, v zakotvení nasledovných oprávnení zamestnankyne (zamestnanca):

- práva vrátiť sa na svoje pracovné miesto alebo porovnateľné miesto, a to za dojednaní a podmienok, ktoré nie sú pre zamestnankyňu (zamestnanca) menej priaznivé a zároveň

- práva mať úžitok z akéhokoľvek zlepšenia pracovných podmienok, na ktoré by mala/mal právo počas svojej neprítomnosti v práci.

 

Účelom zmeny znenia ustanovenia § 157 bolo zosúladiť Zákonník práce so smernicou 76/207/EHS v znení smernice 2002/73/ES (od 15. augusta 2009 článok 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES o vykonaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania) a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, ktorá sa týka návratu ženy po materskej dovolenke a návratu muža po rodičovskej dovolenke podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce.

 

V odôvodnenom stanovisku Európskej komisie sa uvádza, že v čl. 2 ods. 7 smernice 76/207/EHS v znení smernice 2002/73/ES sa žene, ktorá sa po materskej dovolenke vracia do práce, zaručuje nielen právo na pracovné podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve, ale aj právo mať úžitok z akéhokoľvek zlepšenia, na ktoré by ako zamestnankyňa mala právo (napríklad na základe právneho predpisu, kolektívnych zmlúv, politiky spoločnosti, obvyklých postupov, atď.). Podľa čl. 2 ods. 7 smernice má žena tri oprávnenia: právo vrátiť sa na svoje pracovné miesto alebo porovnateľné miesto, a to za dojednaní a podmienok, ktoré nie sú pre ňu menej priaznivé a zároveň mať úžitok z akéhokoľvek zlepšenia pracovných podmienok, na ktoré by mala právo počas svojej neprítomnosti v práci (počas trvania jej materskej dovolenky).

 

Vyššie uvedenými skutočnosťami odôvodňuje zákonodarca potrebu doplnenia ustanovenia § 157 ods. 1 Zákonníka práce o nové dve oprávnenia pre ženu (a v zmysle filozofie Zákonníka práce ako aj zásady rovnakého zaobchádzania aj pre muža).

 

Po prvé, zamestnanec a zamestnankyňa majú právo byť zamestnávateľom zaradení späť do práce za takých podmienok, ktoré pre nich nebudú menej priaznivé ako podmienky, ktoré mali v čase, keď nastúpili na materskú alebo rodičovskú dovolenku.

 

Po druhé, zamestnanec a zamestnankyňa majú právo na prospech z akéhokoľvek zlepšenia, ktoré by vo vzťahu k ich pracovným podmienkam nastalo, ak by nenastúpili na príslušnú dovolenku, pričom Zákonník práce výslovne nestanovuje, z čoho tento prospech môže vyplývať (v praxi môže ísť napr. o právny predpis, kolektívnu zmluvu, vnútorný predpis, obvyklé  postupy u zamestnávateľa, atď.).

 

2.       Návrat do práce zamestnankyne alebo zamestnanca po skončení rodičovskej dovolenky podľa ust. § 166 ods. 2 Zákonníka práce

Ust. § 166 ods. 2 Zákonníka práce upravuje právo ženy a muža na rodičovskú dovolenku, za účelom prehĺbenia starostlivosti o dieťa, až do troch, resp. šiestich rokov veku dieťaťa.

V novelizovanom odseku 2 § 157 Zákonníka práce sa upravuje návrat do práce zamestnankyne a zamestnanca po skončení rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 v súlade s článkom 5 ods. 1 a 2  smernice Rady 2010/18/EÚ, ako aj v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

 

V zmysle novely, aj zamestnanec, ktorý sa  vráti do práce po skončení  rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 (dovŕšenie troch, resp. šiestich rokov veku dieťaťa) má právo požadovať od zamestnávateľa zaradenie späť do pracovného procesu tak, aby bol zaradený na pôvodnú prácu a pôvodné pracovisko a aby sa mu po skončení rodičovskej dovolenky zachovali všetky práva v pôvodnom rozsahu, ktoré mal alebo ktoré mu vznikali v čase nástupu na rodičovskú dovolenku, vrátane akýchkoľvek zmien, ktorý vyplývajú z právnych predpisov, kolektívnej zmluvy alebo z obvyklých postupov u zamestnávateľa.

 

Ak nebude možné zaradiť zamestnanca na pôvodnú prácu a pôvodné pracovisko, zamestnávateľ bude povinný zaradiť ho na inú prácu zodpovedajúcu jeho pracovnej zmluve.

 

3.       Posledný deň rodičovskej dovolenky

Doterajšie znenie ust. § 166 ods. 2 bolo pred účinnosťou novely nasledovné:

„Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do troch rokov veku dieťaťa. Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť, je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do šiestich rokov veku dieťaťa. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však vždy najmenej na jeden mesiac.“

Účelom zmeny, ktorú priniesla novela, je spresniť deň, kedy sa končí rodičovská dovolenka podľa vyššie citovaného ust. § 166 ods. 2 Zákonníka práce. Má sa tým predísť aplikačnému problému jeho presného určenia, t.j. či ide o deň predchádzajúci dňu, keď dieťa dovŕši tri roky (6 rokov) veku alebo deň, keď dieťa dovŕši tri roky veku, resp. 6 rokov veku. Z novelizovaného znenia vyplýva, že posledným dňom rodičovskej dovolenky je deň, kedy dieťa dovŕši tri roky veku, resp. 6 rokov veku. (vyššie uvedený účel zmeny bol dosiahnutý nasledovným upraveným znením predmetného zákonného ustanovenia: „... je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ..., rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky (6 rokov) veku. ....“).

 

B.      Ďalšie zmeny v Zákonníku práce týkajúce sa materskej a rodičovskej dovolenky a postavenia žien – matiek, prijaté s účinnosťou od 01.04.2011

 

1.       Zákaz výkonu práce pre tehotné ženy, matky a dojčiace ženy

Doterajšie znenie ust. § 161 ods. 1 prvá veta bolo pred účinnosťou novely nasledovné:

„Ženy nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu, najmä prácami, ktoré ohrozujú ich materské poslanie.“

 

Účelom novelizovanej právnej úpravy je zosúladiť Zákonník práce s právnymi predpismi Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

 

Na základe požiadavky Európskej komisie sa upravil § 161 Zákonníka práce, a to z dôvodu, že podľa Súdneho dvora Európskej únie je oprávnené, ak vnútroštátne právne predpisy chránia biologický stav ženy v čase tehotenstva a po pôrode, ako aj ak chránia osobitný vzťah medzi ženou a jej dieťaťom počas obdobia, ktoré nasleduje po narodení dieťaťa. Naopak priznanie osobitných práv ženám - matkám po období presahujúcom obdobie bezprostredne po narodení dieťaťa je považované za neodôvodnené.

 

Z tohto hľadiska sa zužuje rozsah § 161 Zákonníka práce („najmä prácami, ktoré ohrozujú ich materské poslanie“), ktorý je podľa Európskej komisie neurčitý vo vzťahu k určeniu obdobia, kedy sa vykonáva materské poslanie (pretože materské poslanie nemusí byť obmedzené vekom dieťaťa) na osobný rozsah „tehotná žena, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena, z ktorého je jasné, že ochrana sa vzťahuje len na obdobie tehotenstva, do konca deviateho mesiaca po pôrode a počas dojčenia.

 

Novelizované znenie predmetného ustanovenia tak s účinnosťou od 1.4.2011 znie: „Tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu.“

2.       Oznamovacia povinnosť zamestnancov týkajúca sa materskej a rodičovskej dovolenky

Do ustanovenia § 166 Zákonníka práce sa novelou vložil nový odsek 3, v ktorom sa v súlade s čl. 3 ods. 2 smernice Rady 2010/18/EÚ, stanovila povinnosť pre ženu a muža, ktorí nastupujú na materskú a rodičovskú dovolenku, písomne oznámiť svojmu zamestnávateľovi predpokladaný deň nástupu, prerušenia a skončenia, ako aj zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky.

 

V nadväznosti na túto povinnosť sa ustanovuje lehota, v rámci ktorej budú povinní muž a žena upovedomiť zamestnávateľa o svojom úmysle uplatniť svoje právo na materskú a rodičovskú dovolenku, a to najmenej jeden mesiac vopred.

 

«Návrat na aktuality a publikácie

webdizajn a cms catmedia