Aktuality a publikácie

30.01.2012

TÉMA: OBČIANSKE PRÁVO, PODIELOVÉ SPOLUVLASTNÍCTVO, INVESTÍCIE DO SPOLOČNEJ VECI, BEZDÔVODNÉ OBOHATENIE

Investície do spoločnej veci – 2. časť  (Uverejnené v časopise Justičná revue č. 12/2011)

 

V druhej časti príspevku sa autor primárne zaoberá základnými procesnými otázkami, ktoré vznikajú pri uplatňovaní investícii do veci v podielovom spoluvlastníctve dvoch alebo viacerých osôb. Analyzuje najmä najobvyklejšiu situáciu, ku ktorej v praxi dochádza, kedy je na investície do spoločnej veci poukazované až v rámci konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na návrh niektorého zo spoluvlastníkov, podaný v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Napriek už pomerne ustálenej judikatúre v uvedených procesných otázkach upozorňuje, že rozhodnutia súdov nižších stupňov nie sú vždy konzistentné so závermi vyplývajúcimi z tejto judikatúry, ktorá je prakticky jediným prameňom práva v tejto oblasti spoločenských vzťahov. Na záver autor sumarizuje závery vyplývajúce z celého článku v tabuľkovej forme.

 

IV. ZÁKLADNÉ PROCESNÉ OTÁZKY

 

11. Základné procesné otázky súvisiace s uplatňovaním investícii do spoločnej veci

 

Príspevok zaoberajúci sa investíciami do spoločnej veci (t.j. investíciami do veci v podielovom spoluvlastníctve dvoch alebo viacerých osôb) by nebol kompletný bez aspoň rámcovej analýzy procesných otázok, ktoré pri uplatňovaní investícii do spoločnej veci vznikajú. Mám pritom na mysli najbežnejšiu situáciu, kedy po vynaložení do toho času nevysporiadaných investícii, bude prebiehať súdne konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoločnej veci. Faktom totiž ostáva, že vo väčšine prípadov spoluvlastníci začínajú poukazovať na nimi vykonané investície až v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu spoluvlastníctva k veci na návrh niektorého z nich v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“)[37]. Napriek skutočnosti, že v tejto otázke je judikatúra pomerne početná a k dnešnému dňu už aj pomerne ustálená (okrem jednej spornej otázky - viď ďalej v texte), najmä súdy nižších stupňov postupujú nie vždy jednotne a v súlade s právnymi názormi najvyšších súdov.

 

11.1. Rozhodovanie o náhrade investícii vždy len na návrh spoluvlastníka  

 

Bez ohľadu na skutočnosť, aký charakter investície majú, konajúci súd bez iniciatívy účastníka konania investície do spoločnej veci osobitne neposudzuje. Takýto prístup v plnej miere zodpovedá § 142 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého má súd pri vyporiadaní síce prihliadnuť napr. na veľkosť podielov  či na možnosť účelného využitia veci po vyporiadaní, avšak nie na investície, ktoré boli do vyporiadavaného majetku vznesené, a to najmä nie tak, že by mala byť z toho titulu zmenená výška primeranej náhrady vyplácaná tomu spoluvlastníkovi, ktorý o svoj spoluvlastnícky podiel v dôsledku vyporiadania prichádza. Bolo by však nehospodárne, s ohľadom na predmet konania o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, aby súd v danom konaní neriešil otázku investícii do spoločnej veci ani na osobitný návrh účastníka konania.[38] Pokiaľ je teda taký návrh podaný, a to ktorýmkoľvek z účastníkov konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva[39], súd vykonáva vyporiadanie v širšom zmysle:

„Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pokiaľ je vyporiadanie vykonávané podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prichádza do úvahy vyporiadanie v širšom zmysle slova len na návrh účastníka podľa § 79 ods. 1 OSP alebo na vzájomný návrh odporcu podľa § 97 ods. 1 a § 98 OSP. Pokiaľ návrh na takéto vyporiadanie nebol urobený, ani nebol podaný vzájomný návrh, nemožno vyporiadanie v širšom slova zmysle vykonať.“[40]

 

Rozhodly-li soudy v dané věci o širším vypořádání podílového spoluvlastnictví, aniž by tu byl řádný návrh na takové vypořádání, jde o případ, kdy tu nebyl návrh na zahájení řízení, ačkoliv podle zákona ho bylo třeba; je tu tedy vada uvedená v § 229 odst. 1 písm. d) OSŘ, ke které dovolací soud musí v případě přípustného dovolání přihlédnout (§ 242 odst. 3 OSŘ)[pozn. – v slovenskom právnom poriadku ide o vadu v zmysle § 237 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku, ktorá zakladá tak prípustnosť ako aj dôvodnosť dovolania].“[41]

 

11.2. Poučovacia povinnosť súdu

 

V praxi účastníci konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva poukazujú na investície, ktoré do spoločnej veci vynaložili, prioritne najmä z dôvodu, aby presvedčili súd, aby práve im prikázal predmetnú vec do výlučného vlastníctva, a nie z dôvodu, aby si osobitne vynaložené investície uplatňovali. V prípade nejasností je na konajúcom súde, aby zistil skutočný dôvod, pre ktorý účastník konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na investície do spoločnej veci poukazuje:

„Úlohou súdu je objasniť, či navrhovateľka na zmienené opravy a investície poukazuje len ako na argumenty odôvodňujúce prikázanie nehnuteľnosti jej samej, alebo či sa domáha úhrady nákladov na údajné opravy a investície, a v kladnom prípade (po prípadnom odstránení nedostatkov návrhu na začatie konania podľa § 43 ods. 1 OSP) aj o tejto časti návrhu riadne rozhodnúť vo výroku, nielen v odôvodnení rozsudku.“[42]

 

Ak súd v rámci svojej poučovacej povinnosti v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)[43] vyššie uvedeným spôsobom nepostupuje (a investície do spoločnej veci z hľadiska ich úhrady zo strany ostatných spoluvlastníkov teda neposudzuje), ide o vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, čo je odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. b) OSP:

„Vyšla ale najevo i jiná vada řízení, která sice nebyla namítána, ale která mohla mít za následek nesprávné rozhodnutí ve věci. Tím, že žalobce uplatnil nárok z titulu investic, uplatnil v řízení samostatný nárok, o němž je třeba samostatně rozhodnout a ohledně něhož je soud vázán návrhem, který nemůže překročit.....V dané věci žalobce uplatnil v odůvodnění návrhu na zahájení řízení o zrušení a vypořádání podílového spoluvlastnictví i nárok z titulu investic avšak bez toho, aniž by tento požadavek na širší vypořádání podložil i samostatným žalobním petitem. V průběhu řízení pak žalobce tvrdil, že požaduje nejen investice, ve výši skutečně vynaložených nákladů, ale ve výši zhodnocení spoluvlastnického podílu žalované. Přitom ani tehdy svůj nárok nedoplnil žalobním petitem, neuvedl, jakou částku celkem požaduje. Soud prvního stupně namísto toho, aby vyzval žalobce k doplnění žaloby postupem podle § 43 OSŘ, ve věci jednal a rozhodl. Nápravu nezjednal ani odvolací soud. Tím oba soudy zatížily řízení vadou, ke které musel dovolací soud přihlédnout.“[44]

 

11.3. Samostatnosť výrokov a nemožnosť započítania investícii do primeranej náhrady

 

Pokiaľ konajúci súd na návrh niektorého z účastníkov (môže ísť aj o vzájomný návrh v zmysle § 97 ods. 1 OSP) teda posudzuje aj investície vynaložené počas spoluvlastníckeho vzťahu, t.j. vykonáva vyporiadanie v širšom zmysle, je dôležité uviesť, že o týchto investíciách rozhoduje vždy v rámci samostatného výroku v predmetnom konaní. Už v časti 9.1. tohto príspevku bolo totiž naznačené, že súd pri určení primeranej náhrady za vyporiadanie vychádza výlučne z tzv. všeobecnej ceny veci, ktorou je cena, za ktorú možno rovnakú alebo porovnateľnú vec v danom mieste a čase predať alebo kúpiť[45], t.j. neurčuje resp. nepozmeňuje primeranú náhradu za vyporiadanie s ohľadom na prípadne pred vyporiadaním vykonané investície.

„Ak sa vykonáva vyporiadanie v širšom slova zmysle, treba o náhrade investícii rozhodnúť samostatným výrokom a nie v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel.“[46]

 

Najmä súdy nižších stupňov častokrát nimi určenú primeranú náhradu započítajú s pohľadávkou druhého účastníka na úhradu investícii, t.j. znížia o pomernú sumu investícii výšku primeranej náhrady, vyplácanej neinvestujúcemu spoluvlastníkovi:

„Odporcovi patrí primeraná finančná náhrada za jeho spoluvlastnícky podiel. Cena nehnuteľnosti bola stanovená znaleckým posudkom a doplnením znaleckého posudku znalcom...Primeranou náhradou pre odporcu je potom hodnota zodpovedajúca výške jeho spoluvlastníckeho podielu 1, t. j. 2.850.000, -Sk. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že táto suma by bola nižšia bez zhodnotenia nehnuteľnosti navrhovateľmi a pri zohľadnení týchto ich investícií, ktoré však navrhovatelia nežiadali započítať.“[47]

 

Takýto postup, kedy je „zúčtovaná“ suma primeranej náhrady a pomerná suma investícii, je však nesprávny. Je totiž nepochybné, že nárok na úhradu primeranej náhrady za vyporiadanie vzniká až právoplatnosťou rozsudku o vyporiadaní. To znamená, v čase rozhodovania súdu pohľadávka na úhradu primeranej náhrady ešte ani neexistuje, t. zn. nie je v žiadnom prípade ani splatnou, a to znamená v zmysle poslednej vety § 581 ods. 1 OZ a poslednej vety § 581 ods. 2 OZ nie je ani teoreticky spôsobilá na akékoľvek započítanie.[48]

 

„Dovolací súd zároveň dodáva, že rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je konštitutívneho charakteru, pretože až na základe neho sa menia doterajšie právne vzťahy medzi účastníkmi a vznikajú im nové práva a povinnosti, čo musí byť vyjadrené v jeho výroku, ktorým súd, aj pri zmene rozhodnutia, musí rozhodnúť vždy o celej veci....Tu treba upozorniť, že pokiaľ by súd o tomto širšom vyporiadaní rozhodoval, treba rozhodnúť samostatným výrokom, a nie len v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel.“[49]

 

Nemožnosť akéhokoľvek započítania zo strany súdu v konaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v časti výroku súdu o primeranej náhrade explicitne vyplýva aj z rozsudku NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 1927/2004, zo dňa 28.07.2005, ktorý dokonca – ako otázku zásadného právneho významu – posudzoval aj možnosť zníženia primeranej náhrady s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 OZ (dobré mravy):

„Spoluvlastník, kterému je ukládána povinnost zaplatit druhému spoluvlastníkovi přiměřenou náhradu za vypořádávané nemovitosti, nemůže si ani proti nároku druhého spoluvlastníka na náhradu během řízení o zrušení a vypořádání podílového spoluvlastnictví započíst jiný majetkový nárok. Rozhodnutí soudu o zrušení a vypořádání podílového spoluvlastnictví má totiž konstitutivní povahu a zakládá tak práva a povinnosti teprve do budoucna. Právo na zaplacení náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi až právní mocí tohoto rozhodnutí a teprve proti takto existujícímu nároku lze namítat započtení. Pro daný případ z toho vyplývá, že soudy obou stupňů pochybily, pokud odůvodnily snížení peněžité náhrady pro žalovanou poukazem na dobré mravy podle § 3 ObčZ. Pokud žalobce hodlá uplatňovat proti žalované jiný majetkový nárok, je na něm, aby ho uplatnil řádnou žalobou ve smyslu § 79 odst. 1 OSŘ, tj. vylíčil rozhodující skutečnosti, navrhl důkazy a uvedl, jaké částky se domáhá. Bude-li soud o takové žalobě rozhodovat současně se žalobou o zrušení a vypořádání podílového spoluvlastnictví, muselo by jít o dva samostatné výroky. Ostatně i rozhodování o nárocích z titulu investic lze mít za řízení, kde je zapotřebí samostatného návrhu na zahájení řízení případně vzájemného návrhu, kterým je soud vázán a nemůže jej překročit a o kterém musí být rozhodnuto samostatným výrokem.“[50]

 

Prostredníctvom vyššie uvedeného „procesného exkurzu“ relevantného z hľadiska uplatňovania investícii do spoločnej veci v konaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa zároveň dostávam k poslednej podstatnej spornej otázke, analyzovanej v tomto príspevku.

 

11.4. (Ne)závislosť výrokov pri „širšom“ vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

 

Generálne v konaniach o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva platí, že výroky v rámci rozhodnutia súdu sú vzájomne závislé. Inak povedané, od jedného výroku (napr. o prikázaní veci do výlučného vlastníctva jedného z účastníkov konania) sú závislé ostatné výroky v prejednávanej veci (t.j. napr. o zrušení spoluvlastníctva a o priznaní primeranej náhrady ostatným účastníkom). V zmysle § 212 ods. 2 písm. b) a d) OSP odvolací súd v prípade, ak účastník konania podá odvolanie len voči jednému z uvedených výrokov, nie je viazaný rozsahom odvolania.[51] Napríklad v prípade zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti napadnutého výroku o priznaní primeranej náhrady a vrátenia veci na súd prvého stupňa, je nútený odvolací súd zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie aj všetky ostatné výroky súdu prvého stupňa, t.j. tak výrok o zrušení spoluvlastníctva ako aj výrok o prikázaní veci do výlučného vlastníctva jedného z účastníkov.

„Jestliže v řízení o odvolání proti rozsudku soudu prvního stupně, jímž bylo zrušeno a vypořádáno podílové spoluvlastnictví účastníků, odvolací soud zruší pouze výrok o stanovení přiměřené náhrady ze spoluvlastnictví vylučovanému spoluvlastníku a jen v tomto rozsahu věc vrátí soudu prvního stupně k dalšímu řízení, postupuje vadně.“[52]

  

Čo však v prípade, pokiaľ si jeden z účastníkov konania o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva uplatní ním počas trvania spoluvlastníctva vynaložené investície do spoločnej veci? Je prípadným odvolaním voči výroku o výške primeranej náhrady dotknutý aj výrok zaväzujúci neinvestujúcich spoluvlastníkov k úhrade investícii do spoločnej veci? Odborná literatúra sa prakticky k tejto otázke nevyjadruje, okrem nasledovného komentára:

„Zákon, odborná literatura ani publikovaná judikatura dosud neřešily otázku samostatného nabytí právní moci výroků rozsudku, jímž došlo k vypořádání podílového spoluvlastnictví v širším smyslu. Byť jde o zrušení a vypořádaní spoluvlastnictví mající obecný základ v ustanovení § 142 OZ, nelze zřejmě dospět k závěru, že výrok, jímž bylo rozhováno o investicích, je z hlediska nabytí právní moci závislý na výroku o zrušení a vypořádání spoluvlastnictví. Lze v této souvislosti argumentovat tím, že širší vypořádaní spoluvlastnictví nemá výslovnou oporu v zákoně, která by podřazovala rozhodnutí o něm obecnému režimu výroků o zuršení a vypořádání. Jde o nároky samostatné, které lze spíše považovat
za objektivní kumulaci, mohou však být samostatně uplatněny i mimo řízení o zrušení
a vypořádaní podílového spoluvlastnictví zvláště tam, kde jejich splatnost není vázána
na zrušení a vypořádaní spoluvlastnictví. Okolnost, že některé z nároků lze uplatnit až
po zrušení a vypořádaní spoluvlastnictví, je výrazem toliko hmotněprávní důvodnosti nároku z hlediska jeho splatnosti, nikoliv procesní závislosti výroků.“[53]

 

Akokoľvek teoreticky bude uvedený problém posudzovaný, jednoznačné je, že pokiaľ investície boli vynaložené na základe neplatného právneho úkonu a zároveň nešlo o nevyhnutné investície, ide o bezdôvodné obohatenie na strane neinvestujúcich spoluvlastníkov, ktoré vzniká momentom zániku podielového spoluvlastníctva (samozrejmepokiaľ predtým nepríde k predaju spoluvlastníckeho podielu zo strany neinvestujúceho spoluvlastníka).[54] To znamená, je nesporné, že pokiaľ bude súd v rámci konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva posudzovať na základe návrhu investujúceho spoluvlastníka aj jeho požiadavku na pomernú úhradu tohto druhu investícii, bude jeho rozhodnutie v tejto časti priamo závislé od toho, či podielové spoluvlastníctvo bude (právoplatne) vyporiadané, nakoľko do toho času nebude možné uvedené bezdôvodné obohatenie investujúcemu spoluvlastníkovi priznať. V zmysle § 212 ods. 2 písm. b) OSP pritom platí, že súd nie je viazaný rozsahom odvolania v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý. Je preto jednoznačné, že výrok o povinnosti uhradiť bezdôvodné obohatenie z titulu zhodnotenia podielov neinvestujúcich spoluvlastníkov, ktoré obohatenie vzniká až momentom zániku podielového spoluvlastníctva, je závislý od právoplatnosti výroku o vyporiadaní (zániku) podielového spoluvlastníctva. Preto považujem za nepochybné, že v prípade odvolania len voči jednému z výrokov o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva jedným z účastníkov konania, nemôže nadobudnúť právoplatnosť ani výrok, ktorého predmetom bude zaplatenie bezdôvodného obohatenia z titulu predtým vynaložených investícii.  

 

Iná však bude situácia v prípade investícii vynaložených na základe platného právneho úkonu resp. investícii, ktoré budú konajúcim súdom posúdené ako nevyhnutné.[55] V týchto prípadoch je totiž možnosť domáhať sa pomernej úhrady investícii (podľa veľkosti podielov) viazaná na moment ich vynaloženia, a preto skutočnosť, či podielové spoluvlastníctvo bude vyporiadané alebo nie, nemá žiadny vplyv na posúdenie oprávnenosti takéhoto nároku investujúceho spoluvlastníka. Preto v prípade, pokiaľ bude v rámci konania o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva o takých investíciách rozhodnuté, a nebude proti tomuto konkrétnemu výroku podaný opravný prostriedok, mám za to, že bez ohľadu na ďalší priebeh konania o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva by príslušné rozhodnutie v časti výroku o úhrade investícii malo nadobudnúť právoplatnosť.

 

12. Záver

 

Ambíciou tohto príspevku v žiadnom prípade nebolo obsiahnuť generálne právne závery pre základné okruhy spoločenských vzťahov vznikajúcich pri investíciách do spoločnej veci. Nazdávam sa však, že v dôsledku pre mňa prekvapujúcemu absolútnemu obchádzaniu tejto problematiky zo strany odbornej verejnosti ním snáď bude vytvorený minimálne základ pre budúce dôsledné posúdenie právnych záverov, ktoré v tejto oblasti vychádzajú prakticky výlučne len z rozhodovacej praxe súdov.

 

V nadväznosti na uvedené je možno vyslovene kladne hodnotiť prijatie zákona číslo 33/2011 Z. z. ktorý s účinnosťou odo dňa 01.01.2012 novelizuje okrem iných zákon č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov takým spôsobom, že ukladá súdom povinnosť zverejňovať súdne rozhodnutia. Problematika investícii do spoločnej veci totiž nie je jedinou právnou oblasťou, v ktorej sú rozhodnutia súdov osamoteným právnym prameňom a zároveň jediným potenciálnym zdrojom informácii pre dotknuté osoby, ktoré majú snahu o adekvátny výklad konkrétnych právnych noriem, za účelom objektívneho zhodnotenia a právneho posúdenia svojich možností daných právnym poriadkom.

 

13. Tabuľkové znázornenie právneho posúdenia investícii do spoločnej veci

 

DRUH

INVESTÍCII

 

PLATNÉ

NEPLATNÉ

+ NEVYHNUTNÉ

NEPLATNÉ

+ NIE NEVYHNUTNÉ

Zákonné

ustanovenie

súdna prax:

§ 137 ods. 1 OZ

 

názor autora:

§ 511 ods. 3 OZ

§ 137 ods. 1 OZ

 

súdna prax:

§ 451 ods. 2 OZ

§ 456 OZ

 

názor autora:

§ 415 OZ

§ 419 OZ

 

 

 

§ 451 ods. 2 OZ

§ 456 OZ

 

Výška

nároku

pomerná časť investícii

(podľa veľkosti podielov)

pomerná časť investícii

(podľa veľkosti podielov)

zhodnotenie podielu

(s ohľadom na investície)

 

Možnosť

uplatnenia

 

dňom vynaloženia

 

dňom vynaloženia

 

- zánikom podielového spoluvlastníctva

- predajom podielu neinvestujúceho

spoluvlastníka

Premlčacia

doba

3 roky

(§ 101 OZ)

súdna prax:

2 roky (§ 107 ods. 1 OZ)

 

názor autora:

3 roky (§ 101 OZ)

 

2 roky

(§ 107 ods. 1 OZ)

Závislosť výroku

pri vyporiadaní

 

názor autora:

nie

názor autora:

nie

názor autora:

áno

 

 

Použitá literatúra:

 

  1. SVOBODA, J. a kol.: Občiansky zákonník. Komentár a súvisiace predpisy; Bratislava, EUROUNION, spol. s r.o., 2005

 

  1. LAVICKÝ, P.: Přehled judikatury ve věcech bezdůvodného obohacení; Praha, ASPI, a.s., 2006

 

  1. KRÁLIK, M.: Přehled judikatury ve věcech podílového spoluvlastnictví; Praha, Wolters Kluwer ČR, a.s., 2010

 

  1. BALÁK, F. - KORECKÁ, V. - VOJTEK, P.: Občanský zákoník; Praha, C. H. Beck, 2011

 

  1. HORVÁTH, E.: Judikatúra vo veciach podielového spoluvlastníctva; Bratislava, IURA EDITION, spol. s r.o., 2008

 

  1. KRAJČO, J. a kol.: Občiansky súdny poriadok. Komentár a súvisiace predpisy; Bratislava, EUROUNION, spol. s r.o., 2004   

 

  1. ŠTEVČEK, M. - FICOVÁ, S. a kol.: Občiansky súdny poriadok. Komentár; Praha, C. H. Beck, 2009

 

  1. ŠVESTKA, J. - SPÁČIL, J. - ŠKÁROVÁ, M. - HULMÁK, M. a kol.: Občanský zákoník I.  § 1 až 459. Komentář; Praha, C. H. Beck, 2009

 

  1. ŠVESTKA, J. - SPÁČIL, J. - ŠKÁROVÁ, M. - HULMÁK, M. a kol.: Občanský zákoník II.  § 460 až 880. Komentář; Praha, C. H. Beck, 2009

 

  1. DRÁPAL, L. - BUREŠ, J. a kol.: Občanský soudní řád I. § 1 až 200za. Komentář; Praha, C. H. Beck, 2009

 

11.  DRÁPAL, L. - BUREŠ, J. a kol.: Občanský soudní řád II. § 201 až 376. Komentář; Praha, C. H. Beck, 2009

 

12.  VAŠKE, V.: Přehled judikatury ve věcech promlčení a prekluze v soukromém právu; Praha, ASPI, a.s., 2006

 

13.  BEZDĚK, A.: Menšinový spoluvlastník ve světle judikatury Nejvyššího soudu České republiky; Jurisprudence, 4/2003

 

14.  HRNČIŘÍK, V.: (Polo)pravda o výši bezdůvodného obohacení při investicích do cizí nemovitosti; Právní rozhledy, 1/2010

 

 


 



[37] V zmysle § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

[38] K tomu viď R 40/1970 (rozsudok Najvyššieho súdu ČSSR, sp. zn. 4 Cz 11/69), v odôvodnení ktorého bolo uvedené nasledovné: „Bolo by predsa nelogické, aby ten, kto zhodnotil nehnuteľnú vec, ktorá mu pri zrušení podielového spoluvlastníctva bola prikázaná za primeranú náhradu, najprv poskytoval ostatným predchádzajúcim spoluvlastníkom náhrady vypočítané z hodnoty spoločnej nehnuteľnej veci vrátane ním prevedeného zhodnotenia, a aby potom, prípadne v inom občianskom súdnom konaní, uplatňoval proti ostatným predchádzajúcim spoluvlastníkom nároky na úhradu pomernej časti nákladov na toto zhodnotenie.“

 

[39] K tomu viď rozhodnutie NS SR, sp. zn. M Cdo 6/2003: „V občianskom súdnom konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musia byť účastníkmi všetci spoluvlastníci; rozhodnutie súdu vydané len voči niektorým zo spoluvlastníkov by nemohlo byť účinné proti tým, ktorí neboli účastníkmi konania.“

[40]Rozhodnutie NS SR, sp. zn. 2 Cdo 53/2004.

 

[41]Rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1644/2005 zo dňa 05.09.2005. Ďalej viď napr. rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 6Co/228/2008, zo dňa 28.11.2008 a sp. zn. 25Co/53/2006, či rozsudky NS ČR,
sp. zn. 22 Cdo 2503/2004 zo dňa 15.04.2005 či sp. zn. 22 Cdo 1927/2004 zo dňa 28.07.2005.

[42]Rozsudok Najvyššieho súdu ČSSR, sp. zn. 3 Cz 29/79, zo dňa 14.03.1980 (R 37/1982). Viď aj rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 5084/2008 zo dňa 05.03.2009, v ktorom bolo uvedené nasledovné: „Jestliže není nepochybné, ze kterého z možných důvodů jsou investice v řízení o zrušení a vypořádání podílového spoluvlastnictví, je na soudu, aby v rámci své poučovací povinnosti (§ 5, § 43 OSŘ) účastníka vyzval k jednoznačnému upřesnění jeho procesního stanoviska. V případě, že uplatňuje nárok na tzv. vypořádání podílového spoluvlastnictví v širším smyslu, je na místě, aby jej poučil o náležitostech takového (v daném případě) rozšiřujícího žalobního návrhu
s tím, že o takovém nároku soud rozhoduje samostatným výrokem.“

[43] V zmysle § 43 ods. 1 OSP sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.

[44] Rozsudok NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 1927/2004 zo dňa 28.07.2005. K tomu viď aj uznesenie NS ČR,
sp. zn. 22 Cdo 340/2007, zo dňa 20.09.2007.

[45] Viď napr. v prvej časti tohto príspevku už citovaný rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 4 Co 231/2008, 4 Co 232/2008, 4 Co 233/2008, 4 Co 81/2009, zo dňa 14.03.2009: „Z ustálenej súdnej praxe je zrejmé, že v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu prikazujúcim nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu poskytovanej druhému spoluvlastníkovi, zodpovedá postup aplikujúci tzv. všeobecnú cenu, pri zohľadnení ktorej náhrada za spoluvlastnícky podiel nevyjadruje cenu nehnuteľnosti len v závislosti na druhu stavby, jej veľkosti, použitých stavebných materiálov, jej vybavení, konštrukcii, údržbe a veku, či výmere, kultúre pozemku, ale aj so zreteľom na v danom mieste a čase existujúcu situáciu na trhu s nehnuteľnosťami rovnakého (porovnateľného) druhu.“

[46] Rozsudok NS SR, sp. zn. 2 Cdo 53/2004.

[47] Rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 9Co/92/2006, zo dňa 15.03.2007.

[48] V zmysle poslednej vety § 581 ods. 1 OZ započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. V zmysle poslednej vety § 581 ods. 2 OZ proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. 

[49] Uznesenie NS SR, sp. zn. 3 Cdo 101/2008, zo dňa 30.11.2009. K tomu viď napr. aj rozsudok NS ČR,
sp. zn. 3 Cz 9/89, publikovaný pod R 46/1991, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6 Co/63/2005, zo dňa 22.11.2006, alebo rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 6Co/228/2008, zo dňa 28.11.2008.

[50] Z rozhodnutí vydaných v Českej republike k tomu viď ďalej napr. rozsudok NS ČR, sp. zn.
22 Cdo 1644/2005, zo dňa 05.09.2005: „Vadou řízení je i to, že rozhodnutí o vynaložených investicích bylo zahrnuto do výroku o zrušení a vypořádání podílového spoluvlastnictví.“

[51] V zmysle § 212 ods. 2 písm. b) a d) OSP súd nie je viazaný rozsahom odvolania v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý a ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. 

[52] Rozsudok NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 629/2004, zo dňa 27.05.2004. K tomu viď napríklad aj Rozsudok NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 879/2005, zo dňa 16.05.2006: „Je-li rozsudek o zrušení a vypořádání podílového spoluvlastnictví napaden odvoláním jen v části týkající se způsobu vypořádání, nemůže nabýt právní moci ani v části, kterou se podílové spoluvlastnictví zrušuje.“

 

[53]ŠVESTKA, J. - SPÁČIL, J. - ŠKÁROVÁ, M. - HULMÁK, M. a kol.: Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentář; Praha, C. H. Beck, 2009, 855-856 s.

[54] K tomu viď bod 10 prvej časti príspevku.

[55] Na tieto účely je irelevantné, či nevyhnutné investície vynaložené na základe neplatného právneho úkonu budú posúdené ako bezdôvodné obohatenie v zmysle doterajšej súdnej praxe - viď bod 6. prvej časti príspevku, alebo podľa právneho názoru uvedeného v tomto príspevku ako nárok vyplývajúci z ustanovenia § 419 OZ – viď
bod 7., nakoľko v oboch prípadoch možnosť domáhať sa úhrady takých investícii nie je viazaná na moment zániku podielového spoluvlastníctva, ale na moment vynaloženia týchto investícii.

«Návrat na aktuality a publikácie

webdizajn a cms catmedia