Aktuality a publikácie

10.01.2017

JUDr. Zdenka Benčíková: Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vo vzťahu k obchodnému podielu a súhlas druhého manžela s prevodom obchodného podielu - II. časť

V nasledujúcom texte Vám prinášame druhú časť článku, uverejneného v časopise SÚKROMNÉ PRÁVO č. 6/2016, v ktorom nájdete uverejnené úplné znenie článku, ktorého autorkou je JUDr. Zdenka Benčíková, advokátka a zakladateľka advokátskej kancelárie advocatius s.r.o.

Druhá časť príspevku sa venuje otázke, či môže manžel, ktorý nie je spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, napadnúť námietkou relatívnej neplatnosti prevod obchodného podielu druhého manžela – spoločníka.

Ústavný súd v Uznesení  sp.zn. III. ÚS 399/2015-16 zo dňa 18.8.2015 zdôraznil, že nielen v judikatúre všeobecných súdov, ale ani v právnej teórii neexistuje jednoznačný právny názor na otázku, či je obchodný podiel (ako iná majetková hodnota) súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a ani na otázku, či môže manžel, ktorý nie je spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, napadnúť námietkou relatívnej neplatnosti prevod obchodného podielu druhého manžela – spoločníka, a to ani v právnej vede, ani v judikatúre.

Nejednoznačná je tiež judikatúra, ktorá pri absencii súhlasu manžela s prevodom obchodného podielu vysloví jedným rozhodnutím neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu s odôvodnením, že na prevod obchodného podielu sa vyžaduje súhlas druhého manžela podľa § 145 ObčZ, lebo ide o právny úkon týkajúci sa spoločných vecí (Najvyšší súd SR, Rozsudok sp. zn. 5 Obdo 11/2007 zo dňa 25.6.2008)a iným rozhodnutím žalobu o neplatnosť zmluvy zamietne s odôvodnením, že súhlas druhého manžela s prevodom nie je potrebný, keďže obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka obchodnej spoločnosti a tieto jeho práva sú obmedzené len zákonom a spoločenskou zmluvou a sú upravené Obchodným zákonníkom ako lex speciális.  (Najvyšší súd SR, Rozsudok sp. zn. 6 Obdo 30/2009 zo dňa 26.11.2009).  

Ústavný súd v predmetnom rozhodnutí vo vzťahu k problematike bezpodielového spoluvlastníctva manželov a obchodného podielu a tiež k posúdeniu potreby súhlasu druhého manžela k zmluve o prevode obchodného podielu zdôraznil, že  „V rámci právnej teórie existuje k tejto problematike pluralita názorov, keď zástancovia jedného názoru nepovažujú obchodný podiel jedného z manželov ex definitione za súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov (napríklad Kubíčková, G. In Lazar, J. a kol. Občianske právo hmotné. 1. diel. 3. vydanie. Bratislava : Iura Edition, 2010. s. 522), zatiaľ čo druhá časť názorov bez ďalšieho s prihliadnutím najmä na českú právnu úpravu (ktorá však vykazuje oproti slovenskej podstatné odlišnosti) navrhuje zahrnutie obchodného podielu do tohto majetkového manželského režimu (napríklad Fekete, I. Občiansky zákonník. Veľký komentár. 1. diel. Bratislava : Eurokódex, 2011. s. 829). Medzi týmito názormi sa objavuje množstvo návrhov kompromisných riešení. Určitá časť spektra právnej vedy navrhuje analogickú aplikáciu pravidiel o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov aj na obchodný podiel (napríklad Tomašovič, M. Aplikácia inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov na majetkové účasti v právnických osobách. In: Justičná revue. 6-7/2007. s. 805 817), iní autori navrhovali v dôsledku nejasnej judikatúry rozlišovať medzi záverom, že obchodný podiel je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a záverom, že práva vyplývajúce z tohto obchodného podielu prislúchajú spoločníkovi samému (napríklad Valko, E. Aký je vzťah obchodného podielu k BSM? In: Bulletin slovenskej advokácie. 3/2008, s. 6 8).

Nejednotný prístup vykazuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), keď napríklad podľa rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 6 Obdo 30/2009 z 26. novembra 2009 nie je obchodný podiel súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a ten z manželov, ktorý nie je spoločníkom, nemôže namietať relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu, avšak podľa rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obdo 11/2007 z 25. júna 2008 práve naopak, nedostatok súhlasu druhého z manželov s predajom obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným je dôvodom na vyslovenie neplatnosti takejto zmluvy...nielen v judikatúre všeobecných súdov, ale ani v právnej teórii neexistuje jednoznačný právny názor na otázku, či je obchodný podiel (ako iná majetková hodnota) súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a ani na otázku, či môže manžel, ktorý nie je spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, napadnúť námietkou relatívnej neplatnosti prevod obchodného podielu druhého manžela – spoločníka, a to ani v právnej vede, ani v judikatúre.“

Ústavný súd SR v predmetnom rozhodnutí v súvislosti s uvedenou pluralitou názorov konštatoval nasledovné: „...ústavný súd neposudzoval, či je správny výklad, podľa ktorého je obchodný podiel ako predmet právnych vzťahov súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ani to, v akom rozsahu môže jeden z manželov napádať námietkou relatívnej neplatnosti právne úkony druhého manžela, ktorý uskutočnil ako spoločník v obchodnej spoločnosti.“

V praxi je prevod obchodného podielu na iného spoločníka alebo na tretiu osobu, bežnou záležitosťou a z rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR je v tejto súvislosti zrejmá previazanosť s novou legislatívnou úpravou „společného jmění manželů“. Naopak z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR nie je dostatočne zrejmé, akým rozsahom práv a povinností disponuje za trvania manželstva manžel, ktorý nie je spoločníkom vo vzťahu k spoločnosti, resp. či je možné hovoriť o oddelení právneho postavenia manžela spoločníka od manžela, ktorý spoločníkom nie je, ako upravuje ust. § 143 ods.2 českého Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „staneli se jeden z manželů za trvání manželství společníkem obchodní společnosti nebo členem družstva, nezakládá nabytí podílu, včetně akcií, ani nabytí členských práv a povinností členů družstva, účast druhého manžela na této společnosti nebo družstvu, s výjimkou bytových družstev“. /7

Podľa § 145 ObčZ, pokiaľ ide o spoločné veci, môže bežné veci týkajúce sa spoločnej veci vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon v zmysle ustanovenia § 40a ObčZ relatívne neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú voči tretím osobám oprávnení a povinní obaja manželia solidárne. /8 V prípade obchodného podielu pri posudzovaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nejde ani o spoločnú vec ani o spoločný obchodný podiel (§ 114 ods.3 ObchZ). Na posúdenie, či sa na prevod obchodného podielu vyžaduje súhlas druhého manžela, sa musí vychádzať predovšetkým z aplikácie ustanovenia § 1 ods.2 ObchZ, podľa ktorého sa právne vzťahy uvedené v § 1 ods.1 ObchZ spravujú ustanoveniami tohto zákona a ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Pri posudzovaní potreby súhlasu druhého manžela na prevod obchodného podielu je potrebné vychádzať z §§ 114 a 115 ObchZ, ktorý problematiku prevodu obchodného podielu rieši komplexne.

V tejto súvislosti citujem z Rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22 Cdo 1683/2013:

 „Princip relativní neplatnosti právního úkonu míří typově na právní úkony, jejichž základním předmětem je majetek tvořící společné jmění manželů, přičemž nakládání s ním přesahuje rámec tzv. běžné správy. Nesouhlasí-li manžel opomenutý při takovém právním úkonu s jeho obsahem, může se dovolat relativní neplatnosti příslušného právního úkonu. Jde typicky o případy, kdy součástí společného jmění manželů je movitá nebo nemovitá věc a dochází k nakládání s touto věci např. formou prodeje, směny nebo darování. V takovém případě vyjadřuje manžel nesouhlas se samotným právním úkonem, tj. s příslušnou smlouvou, s výhradou, že nesouhlasí s tím, aby se společnou věcí bylo naloženo způsobem, jenž je obsahem příslušného právního úkonu, tj. aby byla věc prodána, darována, směněna apod. Dovolání se relativní neplatnosti právního úkonu pak má za následek, že věc se stává opětovně součástí společného jmění a může být předmětem vypořádání.“

Záver

Na záver je možné konštatovať,  že platná právna úprava  v Slovenskej republike je v súvislosti s úpravou problematiky obchodného podielu (ako inej majetkovej hodnoty) a bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedostatočná a je potrebné ju legislatívne kodifikovať aj s ohľadom na potreby právnej praxe v nadväznosti na otázku, či môže manžel, ktorý nie je spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, napadnúť námietkou relatívnej neplatnosti prevod obchodného podielu druhého manžela – spoločníka. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že komisia zriadená na prípravu návrhu nového Občianskeho zákonníka doručila 16.9.2015 ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky prvú kompletnú pracovnú verziu návrhu Občianskeho zákonníka

Napriek uvedenému sa prikláňam k už v minulosti vysloveným názorom, že pri najbližšej novelizácii Občianskeho zákonníka by sa mali tieto otázky upraviť minimálne v rozsahu ako to urobili v Českej republike  pred vydaním nového kodifikovaného Občianskeho zákonníka./9

“Právo nie je vždy identické s množinou písaných zákonov, oproti pozitívnym právnym normám stanoveným štátnou mocou môže za určitých okolností vyvstať “právo na viac”, ktoré nachádza svoj prameň v ústavne konformnom právnom poriadku a môže pôsobiť ako korektív vo vzťahu k písanému zákonu … rozhodnutie súdu tak vypĺňa medzeru v zákone podľa meradiel praktického rozumu a podľa fundovaných všeobecných predstáv o spravodlivosti panujúcej v spoločnosti”. /10


Zoznam použitej literatúry: Literatúra:  [1] SVOBODA, J. a kolektív: Občiansky zákonník. Komentár a súvisiace predpisy. V. vydanie. Bratislava : EUROVISION, 2004, ISBN: 80-88984-64-5. [2] DĚDIČ, J. a kol.: OBCHODNÍ ZÁKONÍK. KOMENTÁŘ, Díl II. 1. vyd. Praha : POLYGON, 2002, 896 s. ISBN: 80-7273-071-1. [3] ELIÁŠ, K.: Kurs obchodního práva – Právnické osoby jako podnikatelé. 2. vyd. Praha : C. H. Beck, 1998, 427 s. ISBN: 80-7179-137-7. [4] ELIÁŠ, K.: Společnost s ručením omezeným. Praha : Prospektrum, 1997. Zdroj: HANES, D.: Spoločnosť s ručením obmedzeným v novej právnej úprave. 4. prepracované vyd. Bratislava : IURA EDITION, spol. s r.o., 2002, s. 140. ISBN: 80-89047-34-3.  [5] HANES, D.: Spoločnosť s ručením obmedzeným v novej právnej úprave. 4. prepracované vyd. Bratislava : IURA EDITION, spol. s r.o., 2002, 425 s. ISBN: 80-89047-34-3.  [6] OVEČKOVÁ, O. a kol.: Obchodný zákonník. Komentár 1. 1. vyd. Bratislava : IURA EDITION, spol. s r.o., 2005, 817 s. ISBN: 80-8078-027-7. [7] PATAKYOVÁ, M. a kol: Obchodný zákonník. Komentár. 2. vyd. Praha : C. H. Beck, 2008, 1162 s. ISBN: 978-80-7400-039-3. [8] PELIKÁNOVÁ, I.: Komentář k Obchodnímu zákoníku. 2. díl. Praha : Linde, 1998. Zdroj: HANES, D.: Spoločnosť s ručením obmedzeným v novej právnej úprave. 4. prepracované vyd. Bratislava : IURA EDITION, spol. s r.o., 2002, s. 140. ISBN: 80-89047-34-3. [9] DĚDIČ, J. a kol.: OBCHODNÍ ZÁKONÍK. KOMENTÁŘ, Díl II. 1. vyd. Praha : POLYGON, 2002, 896 s. ISBN: 80-7273-071-1.  [10] ŠTENGLOVÁ, I. –PLÍVA, S. – TOMSA, M. a kol.: Obchodní zákoník. Komentář. 10., podstatně rozšířené vyd. Praha : C. H. Beck, 2005, 1532 s. ISBN: 80-7179-346-9. [11] Jan Dvořák, Jiří Spáčil: Společné jmění manželů v teorii a judiktuře, 3. Vydanie Praha: Wolters Kluwer ČR, a.s., 2011, s. 296, ISBN 978-80-7357-597-7   [12] Valko, E.: Aký je vzťah obchodného podielu k BSM?, Bulletin slovenskej advokácie, 14, 2008, č. 3, s. 6 - 9.   [13] Škrinár, A.: Je potrebný súhlas druhého manžela pri prevode obchodného podielu?; Bulletin slovenskej advokácie, 20, 2014, č. 1-2, s. 31 – 38.   [14]Spolkový ústavný súd, vo veci Soraya Esfandiary-Bakhtiary (BVerfGE 34, 269). Zákony Slovenskej republiky: [1] Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. [2] Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Zákony Českej republiky: [1] Zákon č. 513/1991 Sb. Obchodní zákoník v platnom znení. [2] Zákon č. 89/2012 Sb., Občanský zákoník v platnom znení Súdne rozhodnutia: [1] rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 168/2005 zo dňa 31.3.2006 (zverejnené ZSP, č. 3/2007, str. 82, R 27/2007)  [2] Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, I. ÚS 537/2012 z 13 . marca 2013 [3] Rozsudok Nejvyššího soudu ČR,  sp. zn. 30 Cdo 1803/2000  zo dňa 26.9.2000, Právní rozhledy, 2003, č.6 s.307 [4] Uznesenie Krajského súdu v Českých Budějovicích zo dňa 20. 3. 2008 sp. zn. 4 To 175/2008. [5] Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, III. ÚS 399/2015-16 zo dňa 18.8.2015 [6] Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. decembra 2011, sp. zn. 6 Cdo 221/2010 [7] Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 700/2004, In: Právni rozhledy č. 22/2004, s. 843 [8] Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 1781/2004 zo dňa 30.5.2005 [9] Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22 Cdo 1683/2013 [10] Uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21 Cdo 2690/2015 zo dňa 24.2.2016 [11]Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 684/2004, zo dňa 27. 09. 2004   Poznámky pod čiarou
1)
SVOBODA, J. a kolektív: Občiansky zákonník. Komentár a súvisiace predpisy. V. vydanie. Bratislava : EUROVISION, 2004, ISBN: 80-88984-64-5. 2) OVEČKOVÁ, O. a kol.: Obchodný zákonník. Komentár 1. 1. vyd. Bratislava : IURA EDITION, spol. s r.o., 2005, s. 365; HANES, D.: Spoločnosť s ručením obmedzeným v novej právnej úprave. 4. prepracované vyd., Bratislava : IURA EDITION, spol. s r.o., 2002, s. 143; 3) UKROPEC, A.: Komparatívny pohľad na vymedzenie pojmu vec v právnom zmysle; Justičná revue, 67, 2015, č. 3, s. 368 – 379 4) OVEČKOVÁ, O. a kol.: Obchodný zákonník. Komentár 1. 1. vyd. Bratislava : IURA EDITION, spol. s r.o., 2005, s. 365. 5) DĚDIČ, J. a kol.: OBCHODNÍ ZÁKONÍK. KOMENTÁŘ, Díl II. 1. vyd. Praha : POLYGON, 2002, s. 1028. 6) DĚDIČ, J. a kol.: OBCHODNÍ ZÁKONÍK. KOMENTÁŘ, Díl II. 1. vyd. Praha : POLYGON, 2002, s. 1028. 7) Valko, E.: Aký je vzťah obchodného podielu k BSM?, Bulletin slovenskej advokácie, 14, 2008, č. 3, s. 6 - 9. 8) ŠTENGLOVÁ, I. – PLÍVA, S. – TOMSA, M. a kol.: Obchodní zákoník. 10. podstatně rozšířené vyd. Praha : C. H. Beck, 2005, s. 383. 9) Škrinár, A.: Je potrebný súhlas druhého manžela pri prevode obchodného podielu?; Bulletin slovenskej advokácie, 20, 2014, č. 1-2, s. 31 – 38. 10) Spolkový ústavný súd, vo veci Soraya Esfandiary-Bakhtiary (BVerfGE 34, 269).

«Návrat na aktuality a publikácie

webdizajn a cms catmedia